džejms, zasvieť svetlo, prosím ťa. stále tma. buchli dvere, tak som si myslela, že... no bol to len prievan. a ten nezasvieti, ani keď sa postavím na hlavu. počúvala som audioknihu, samozrejme, potme. tma je ako ticho, ktoré potrebujem, keď čítam. kvôli koncentrácii. pri učení zas pomáha, keď každú polhodinu začnem robiť niečo zábavnejšie. ideálne je namiesto toho čítať beletriu a potom robiť všetky skúšky na druhý pokus. veď na čo iné by bol? aby som cez skúškové mohla bez problémov prečítať viac kníh ako počas semestra. dva pokusy sú dobrý nápad. alebo tri. nie viac. a ak mám sústredenia po krk, na to tu je džejms. rozptýli ma po izbe ako nejakého nočného motýľa, ktorý si hospic pomýlil s mojou vysvietenou izbou. do rána umrie. pokračovanie článku
zobudila som sa pred obedom a hneď som sa vybrala na prechádzku po byte. snažila som sa spomenúť si, čo to vlastne hľadám. aha, psa. ak to bol len sen, tak tu nebude, ale ak nie, tak mám dieťa a treba sa starať. na meno život som sa reakcie nedočkala, skúsila som džejmsa a ostala som zmätená ešte viac ako predtým. jeho tlmená odpoveď vychádzala zvonku. zazrela som ho cez okno v kuchyni, maľoval plot z tenkých drevených latiek, ktorý ešte včera neexistoval. ak sa mi to sníva, potom kde mám psa? ale ak nie, čo tu teda robí džejms? pokračovanie článku
bez hanby priznávam, že jazda v aute s mužom za volantom sa stala mojím fetišom. a je jedno, či to je môj brat, otec alebo američan a podobne. džejmsovi som sa s tým nezverila, lebo zas by sa so mnou sporil, kto vlastne je a že od muža má ďaleko, a tak ďalej. práve preto si, chudák, stále nevie vysvetliť, prečo sa vždy tak teším, keď mi povie, že sa ideme previezť. väčšinou má v pláne učiť ma parkovať, ale vždy ho nakoniec prehovorím, že sme ešte neboli tam, tak tam ideme a je pokoj. jeho poisťovňa by ma za to mohla nosiť na rukách. minule, keď sme nastupovali do auta, všimla som si na zadnom sedadle niečo biele. hýbalo sa to. pokračovanie článku
vietor sa oprel o balkónové dvere, ktoré som opäť zavrela zle. neviem, či si bol taký istý, že som ich zavrela dobre, alebo ho omrzel život, no mala som sto chutí otvoriť ich a spôsobiť mu riadnu ujmu na zdraví. keby sa mi tak chcelo vstať z postele. povedala by som, že to má za to. čo sa má čo opierať o cudzie dvere?! vtom niekto zasvietil a mohla som si vydýchnuť. džejms. pokračovanie článku
večer. na stole večera. pod stolom osem nôh. za oknom sa bije svetlo s tmou. kto z koho. nenávidím perexy. musí to byť? (musí.) pokračovanie článku
konečne sme sa dočkali hráškovej sezóny, môžeme tie malé chutné guličky vyjedať priamo z luskov a nemusíme frflať, že mrazený hrášok nemá na pravý čerstvý, ktorý keď urobíte k jedlu na masle chutí ako pravý čerstvý hrášok na masle, a neexistuje príloha, ktorá by ho nahradila. džejms hovorí, že sa opičím po američanoch, vyčíta mi, že pozerám veľa amerických filmov, čo podľa mňa vôbec nie je pravda, ale keď v každom jedia k mäsu hrášok, potom stačí vidieť jediný a už je to tam. inšpirácia je na svete. teraz už iba presvedčiť džejmsa, aby jedol a nejedoval. pokračovanie článku
sedeli sme s džejmsom na balkóne, bosými nohami hompáľajúc vo vzduchu (ako kedysi), stále sa totiž nemal k tomu, aby mi z prútia uplietol zábradlie (ako mi sľúbil), takže som ho tam nemala a on sa bál výšky, ale poslušne pri mne sedel, zatiaľ čo som potichu rozmýšľala, prečo všetky tie otravné komáriská a mušiská nelietajú okolo mesiaca a hviezd, keď intenzita ich svetla suverénne porazila všetky lampy, ktoré niekto nedbalo odhodil na zem ako ohorky z cigariet. jediný rozdiel bol v tom, že tieto tak skoro nezhasínali a nedymilo sa z nich. džejms nahlas rátal, v koľkých spálňach sa už zhaslo, odkedy sme vystrčili nos z tej mojej zhasnutej a vyliezli po horúcom dni na balkón prechladnúť. pokračovanie článku
džejms mi daroval odšťavovač na citróny. všimol si, že v lete pijem vodu s citrónovou šťavou vo viere, že to v tých horúčavách pomôže. vraj citróny organizmus ochladzujú. pokračovanie článku
džejms prišiel s lopatou v ruke a bez pozdravu ma zdrapil za rukáv, div mi ho neodtrhol. veď kto už v lete nosí dlhé rukávy, nie? pokračovanie článku
džejms za žiadnu cenu nechcel ísť tancovať. tvrdil, že to nevie, ale ja som bola v tom, že človek s hudobným nadaním jednoducho musí vedieť tancovať, proti čomu mal, samozrejme, výhrady. pokračovanie článku
našiel ma na dne šálky, vylovil ako čajové vrecko, nechal odkvapkať a spýtal sa, čo toľko revem, že to hádam svet nevidel, aby som ja revala a ešte toľko! pokračovanie článku
_______________ pokračovanie článku
_tak ako?_ _hm?_ pokračovanie článku
_a čo ak sa mi snívalo aj to, že si od strachu umrel?_ _podľa mňa vôbec nie je dôležité, či som nažive alebo nie. či som nažive v sne alebo som v sne mŕtvy. ide o to, či žijem v tvojej hlavičke._ pokračovanie článku
_môžeš ma chvíľu počúvať?_ pokračovanie článku
(odnikiaľ nikam) pokračovanie článku
džejms? porušila som sľub. a keby jeden - ale rovno dva! jeden, ktorý som dala tebe. (máš ho ešte?) a druhý som dala sama sebe. je preč. pokračovanie článku
návrat k malým. začiatočným písmenám, mestám na konci sveta, zmrzlinám v kornútku. návrat k džejmsovi, ktorý mi podľa všetkých dal príliš málo. ja vravím, že málo si akurát tak vzal. pokračovanie článku
posledný list pred objatím pokračovanie článku
(vlasy za ušami smutno za tebou medzi za a za nemôžem spať) pokračovanie článku
zavolajte skôr, prosím pokračovanie článku
linke pokračovanie článku
(lístok) pokračovanie článku
ty
raníš
ja
hodujem pokračovanie článku
Už chápem. Balet je vlastne postavený na stupňovaní. Gradujú emócie, hudba, napätie, choreografia a samozrejme dej. A to všetko bez slova. Klobúk dole pred pantomimickým umením tanečníkov, rozprávajú „nohami-rukami“, čo je v skutočnosti jediný jazyk, ktorému rozumejú všetci. pokračovanie článku
február. na vzduch nedočiahnete. je jedenásť stupňov pod nulou. pokračovanie článku
pri dome sa začervenal plot z vlčích makov. šla som sa ako vždy ráno prejsť naboso trávou ešte v pyžame, veď čo ak už zajtra bude pokreslená mrazom. jeseň je obdobie, v ktorom vám sneh napadne v sne a do rána sa nemusí roztopiť. pri pohľade na cestu sa mi zdalo, že je to iná pohľadnica, akú som videla včera a zďaleka to nebolo zvýšeným počtom gaštanov na zemi. bola iná. medzi listnáčmi vyrástla silueta. podchvíľou sa zohýnala, akoby chcela vlastnoručne vyzametať lístie a oprášiť chodníky. vbehla som dnu a vrátila sa s ďalekohľadom. keď som ho upriamila smerom k siluete, uvidela som oči. (silueta si pohla.) zelené. ako džejmsove. pokračovanie článku
povedal, že plakal, keď mu zomrel škrečok a ešte že plače, keď počuje ozaj emotívnu muziku. a ja že mňa rozplače iba on. ak sa už nikdy nevráti, alebo ak sa nevrátim ja. tak na toto myslím vždy, keď o ňom neviem ani mäkké f, ani ň, vtedy neviem ani ako sa volám, lebo ma nemá kto osloviť menom. myslím na to, že ma určite každú chvíľu rozplače. každú chvíľu rozplače. a potom prídem na rad ja. nebudete o mne vedieť ani mäkké f, ani ň, nebudete vedieť, ako sa voláte, lebo vás neoslovím menom, pretože oslovenie je vraj dobrý psychologický ťah a ja rada ťahám. nie za nos, nemyslite si. možno za kratší koniec, pripúšťam, ale určite nie som porazená. ešte ma neporazilo, netešte sa.
turcinova.janagmail.com
